10 vecí, ktoré Bratislava nemá

Autor: Zora Pauliniová | 17.5.2007 o 6:13 | Karma článku: 14,65 | Prečítané:  19349x

Keď som minulý rok na volebnom diskusnom fóre položila kandidátom na primátora otázku, aká je ich vízia Bratislavy, vypočula som si veľmi rôznorodé odpovede. Jeden z nich plánoval chodiť každý deň medzi ľudí, druhý pomenoval ako svoju víziu každodenné riešenie problémov občanov. Tretia kandidátka - možno so skúsenosťou z európskeho parlamentu - vysvetlila, čo by mala podľa nej Bratislava v určitom čase v konkrétnych oblastiach dosiahnuť. To bolo na dlho posledný krát, čo som počula hovoriť o takom čomsi, ako je vízia rozvoja Bratislavy. Preto dnes budem písať o plánoch, koncepciách a stratégiách, ktoré Bratislave chýbajú.

Mesto.JPG

1. Bratislava nemá kvalitný územný plán,

ani kvalitný návrh územného plánu. Ten, ktorý sa pripravoval devať rokov odmietli poslanci mestského zastupiteľstva na jeseň minulého roku. Primátor sa chystá ten istý nezmenený návrh predložiť do májového zastupiteľstva a hneď po jeho schválení začať s aktualizáciami. Do zastupiteľstva sa tak predkladá dokument, ktorý je už teraz neaktuálny, nie je v súlade s vlastnými východiskami a nerieši viaceré systémové veci, ktoré by riešiť mal.

2. Bratislava nemá plán rozvoja (strategický plán, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja).

Nemá tento plán napriek tomu, že zákon definuje, že ho musí mať každá obec nad 5000 obyvateľov. Ak nemá takýto plán, znamená to, že nemá zmapované východiská rozvoja, nevie presne, akým vonkajším podnetom a trendom by mala čeliť, nemá víziu rozvoja , nemá zadefinované koncepčné kroky, ktoré by ju cieľavedome viedli na jej ceste. Zároveň to znamená, že Bratislave a jej predstaviteľom chýba autentická skúsenosť s procesom prípravy strategického plánu a so zapojením verejnosti, ktorý je významným nástrojom zlučovania protichodných názorov a prevencie konfliktov. Stratégia rozvoja Bratislavy z r. 1999 je neaktuálna, reaguje na trendy spred 8 - 10 rokov, nie je rozpracovaná do úrovne akčného plánu a je v hlbokom rozpore s tým, čo v súčasnosti Bratislava ako mesto robí.

3. Bratislava nemá dopravný generel, koncepciu rozvoja verejnej dopravy, cyklistickej dopravy, dopravy pre peších ani koncepciu bezbariérového pohybu.

Pomer individuálnej a hromadnej dopravy sa každoročne mení k horšiemu a nové realizované i plánované stavby zvyšujú dopravnú záťaž a zakladajú problémy pre ďalšie generácie (plánované Predstaničné námestie, veľké výškové budovy). Dôsledkom takéhoto plánovania sú nič neriešiaca Severná tangenta, ktorá sa zatiaľ nebude stavať len kvôli chýbajúcim peniazom; štvorprúdovka naplánovaná pri Chorvátskom ramene či nultý bratislavský okruh s tunelom, ústiacim v rekreačnom území medzi Mariánkou a Borinkou...

4. Bratislava nemá koncepciu rozvoja zelene

Nemá zoznam intaktných (nezastavateľných) plôch, Miestnu agendu 21 či koncepciu monitorovania a regulovania svojho rozvoja prostredníctvom ukazovateľov trvaloudržateľného rozvoja. Nemá evidenciu plôch, vhodných na náhradnú výsadbu či dokument starostlivosti o dreviny; nevie dokonca, koľko stromov a zelene vlastne má... Má však fenomén „putovnej zelene“ – náhradná výsadba sa viackrát presádza.

5. Bratislava nemá výškovú koncepciu, ktorá by zadefinovala, kde sa môžu stavať aké výškové budovy a podľa slov bývalého pracovníka magistrátu vypracovanie takejto koncepcie zastavil pred vyše 2 rokmi sám primátor.

6. Bratislava dodnes nemá cenovú mapu, ktorá by pomohla investorom orientovať sa v cenách pozemkov a stransparentnila rozhodovanie o predajoch. Bratislava nemá a neuskutočňuje verejné súťaže skoro na nič. Minimálne od septembra r. 2000 nepredalo mesto verejnou súťažou ani jediný pozemok; ostatná verejná súťaž bola zmarená. Posledné verejné súťaže prebehli vraj ešte za primátora Petra Kresánka. Obe tieto veci sú len dôsledkom toho, že Bratislava nemá koncepciu nakladania s prebytočným majetkom mesta.

7. Bratislava nemá koncepciu práce s verejnosťou. Má PR aktivity ako sú Dni Bratislavy a vysoko hodnotenú webovú stránku. Na druhej strane primátor neodpovedá na listy ani petície občanov a občianskych iniciatív, neposlanci majú minimálnu možnosť participovať na práci komisií zastupiteľstva; chýba aktívna cesta za občanom - pravidelné využívanie verejných stretnutí na nformovanie verejnosti a zisťovanie názorov občanov alebo jednoduché vysvetlenie procesu územného plánovania tak, aby sa doň mohli zapájať aj laici. Mesto nevyužíva rôznorodé nástroje občianskej participácie (napríklad participatívne plánovanie verejných priestorov ).

8. Bratislava si neosvojila etický kódex volených predstaviteľov ani program boja proti korupcii či protikorupčnú chartu. Volení predstavitelia nemajú jasné hranice vnímania toho, čo vlastne znamená konflikt záujmov, takže im nič nebráni využívať benefity od podnikateľov , vo vzťahu ku ktorým by mali byť neutrálni.

9. Bratislava nemá developerov , ktorí by dokázali vidieť svoj profit v kontexte rozvoja celého mesta. Tí, ktorí výrazne ovplyvňujú urbanistický vývoj a tvár mesta vidia len po hranice svojho pozemku, prípadne po hranice svojej sebaprezentácie a tak napriek snahe byť veľkí ostávajú svojím prístupom malí a provinční.

10. Okrem toho všetkého Bratislava nemá koncepciu umiestňovania reklám, rozvoja verejných priestorov či detských ihrísk a športovísk, plán rozvoja sociálnych služieb ale ani žiaden reálny príklad odstránenia čiernej stavby ...

Bratislava navyše nemá samosprávu, ktorá by dokázala pripravovať systémové riešenia, spájať rôznorodé skupiny či jednotlivcov a využívať ich energiu v prospech rozvoja mesta.

Otázka je, či má obyvateľov, ktorým to aspoň trochu vadí...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo sa môže a čo nie počas Veľkej noci. Otázky a odpovede

Na niektoré otázky kompetentné orgány ešte nevedia odpovedať.

Platí obmedzený voľný pohyb, aké sú výnimky?

Od stredy budú otvorené len niektoré hraničné priechody.


Už ste čítali?