Keď odchádza Ďurkovský

Autor: Zora Pauliniová | 26.11.2010 o 19:11 | (upravené 1.12.2010 o 15:15) Karma článku: 16,58 | Prečítané:  4952x

Po dvoch volebných obdobiach odchádza z pozície primátora Andrej Ďurkovský, ktorý viedol mesto v čase dynamického rastu, keď (okrem iného) boli v Bratislave peniaze a boli miesta, kde stavať. Ďurkovský odchádza v situácii, keď mesto nevyriešilo nosný dopravný systém, keď sú ulice zanesené špinou a nelegálnymi bigboardami, keď neexistuje spoločenská dohoda o vízii mesta, keď Bratislava pôsobí ako  súbor izolovaných parciel; keď nezaplatené faktúry dávajú len tušiť mieru celkového  dlhu a  keď sa na jazyk tisne slovo korupcia.

Nie je ľahké  rekapitulovať - je však dôležité pomenovať, aké mesto Ďurkovský opúšťa a čo budú musieť prioritne riešiť tí, čo sa správy mesta ujmú po ňom.

Pred vyše tromi rokmi Bratislave chýbali územný plánProgram hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR). Oba koncepčné dokumenty dnes už Bratislava má. Územný plán po mnohých rokoch príprav, s okamžitou potrebou aktualizácie, s politickými bojmi okolo, zastaralými prieskumami a s chýbajúcimi dokumentmi, ktoré mali byť do roka po jeho prijatí vypracované (koncepcia výškovej zástavby).

Program hospodárskeho a strategického rozvoja, na príprave ktorého sa zúčastňovali  predstavitelia mesta, občianske združenia a odborníci formuloval dôležité veci - jeho sila a význam však stojí a padá na tom, či si ho osvojí nové  vedenie mesta. Do zástupu toho, čo naše mesto ešte stále nemá sa však radia ďalšie veci...

Bratislava nemá vyriešenú dopravu

Mesto nemá funkčný dopravný generel, koncepciu rozvoja verejnej dopravy, cyklistickej dopravy, dopravy pre peších ani koncepciu bezbariérového pohybu. Konferencie  a workshopy odborníkov, ktoré mali od roku 2003 priniesť základné rozhodnutie, aký bude nosný dopravný systém Bratislavy skončili bez neho a tak sa táto téma stala aj otázkou volebnej kampane.

Mesto a jeho predstavitelia  plánujú pre autá, nie pre ľudí. Dopravné riešenia vychádzajú z priority  individuálnej automobilovej dopravy a prinášajú rozširovanie ciest na viacprúdové; mimoúrovňové križovatky či dávno prekonané koncepty (Severná tangenta). Symptómy sa zamieňajú s problémami  a v komunálnych voľbách rezonuje skoro unisono potreba stavať nové parkovacie miesta. Prieskumy, analýzy a územné plány zón (Dunajská) ani len nevedia pomenovať, koľko chodcov sa v meste pohybuje, nieto, že by sa s nimi rátalo (v Prahe, Viedni či v Londýne vykonávajú peší 24 - 25 % prepravnej práce).

Nové štvrte a výstavba na nevhodných lokalitách (Predstaničné námestie) prehlbujú dopravné problémy a prehadzujú  vyvolané náklady na plecia samosprávy. Na rozdiel od Brna či Prahy nezačala Bratislava ani len mapovať suburbanizáciu v svojom okolí, hoci ide o narastajúci dopravný, ekonomický a energetický problém, ktorý stojí za každodennými zápchami.

Za osem rokov nevznikla v Bratislave funkčná sieť cyklistických trás; tam, kde boli cyklistické trasy v územnom pláne (Dostojevského rad), dosiahli decízori, že sa nerealizovali...

Bratislava nemá koncepciu výškovej zástavby, ktorá by zadefinovala, kde aké výškové budovy sa môžu stavať. Hoci kríza zastavila výstavbu niektorých výškových budov (Slovany), na bratislavskej siluete je vidno, čo spravila výstavba tých zvyšných. Nejde však len o estetický a kompozičný problém, ale problém celistvosti mesta a  zvýšených dopravných nárokov, ktoré vyvolávajú nové dopravné problémy a prehlbujú tie staré.

chodci.jpg

Bratislava sa nestará o svoju zeleň či pamiatky

Mesto nemá evidenciu zelene na svojom území, nemá koncepciu otvorených priestorov (open space strategy), program starostlivosti o významné námestia a verejné priestory, naopak čelí ich predaju a zástavbe. Ihriská a školské dvory sa predávajú, aby uvoľnili miesto výstavbe. Namiesto po školskom ihrisku na Mikovíniho ulici, ktoré pred pár rokmi predal Bratislavský samosprávny kraj, sa študenti preháňajú po parku na Račianskom mýte a učitelia občas upozornia babičky: „Dávajte pozor, čo nevidíte, že tu beháme?"

Nie je prijatý generel lesoparku, v ktorom veselo prebieha hospodárska ťažba, Bratislava neprijala Miestnu agendu 21 - program, ktorý by viedol mesto na ceste k udržateľnému rozvoju. Na rozdiel od Londýna či iných zahraničných miest nereaguje mesto ani na problém zvládania následkov klimatických zmien.

Ďurkovského zelený bod predošlého volebného programu -  nový lesopark (medzi Malým a Veľkým Draždiakom) buduje Bratislava za cenu výrubu tisícov stromov a krovín. Už na prvých výrubových konaniach navrhovalo mesto vyrúbať 2000 stromov kvôli výstavbe protihlukového valu (stromy by vraj nedostatočne chránili areál parku), hoci nakoniec  svoj návrh zrevidovalo... Koľko  stromov celkovo padne kvôli „noseniu parku do lesa" zatiaľ nikto nevie.

Podgarážovanie Kollárovho námestia, Medickej či Grassalkovichovej záhrady, ale aj Sadu Janka Kráľa - a samozrejme výrub stromov- budú možné, ak prejde návrh zmien a doplnkov ÚP, ktorý žiada prekvalifikovať vyhradenú zeleň (v ÚP pod kódom 1110, kde nemožno nič stavať) na miesta, kde možno pod zemou postaviť čokoľvek.

Ku kobercovému náletu možno prirovnať často nezákonné ničenie industriálneho dedičstva - starých skladov, tovární či iných pamiatok, ktoré sú v iných mestách vyhľadávanými objektmi. Ohrozené sú miesta a budovy, ktoré pomáhajú vytvárať pocit identity - PKO, kino Mladosť... Snaha obnoviť atmosféru starej Bratislavy výstavbou Podhradia sa stretáva s nepochopením.

Zanedbané verejné priestory čelia pretlaku reklamných zariadení, ktoré vytvárajú fyzické prekážky a vizuálny smog. Bratislava nemá koncepciu regulácie reklamy (okrem Starého Mesta, ktoré ju prijalo prednedávnom) a ani ju neplánuje; ale so samozrejmosťou ráta so zvýšenými príjmami z reklamy.

strom.jpg

Bratislava nezapája občanov systémovo do rozhodovania

Návrh občianskych združení s ponukou dlhého zoznamu odborníkov do komisií MZ skončil pred rokmi prijatím jediného neposlanca za člena kultúrnej komisie. Mesto sa súdilo o informácie so svojím občanom Pavlom Pálfym, ktorému dal súd za pravdu, ale ani po jeho rozhodnutí a udelení ocenenia Nepriateľský čin roka 2008 mesto nezverejňuje svoje zápisnice z Mestskej rady... Bežnou praxou na rokovaniach MZ bolo hlasovanie proti prideleniu slova ľudom, ktorí chceli vystúpiť.

Občianske zduženia sa v r. 2009 prvý krát podieľali na spracovaní významného strategického dokumentu -  Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a uskutočnilo sa aj verejné prerokovanie urbanistickej štúdie lesoparku pri Draždiaku, mesto však z vlastnej iniciatívy neuskutočnilo jediné otvorené verejné stretnutie na témy, ktoré považujú Bratislavčania za dôležité a jeho rolu v tejto oblasti dlhodobo suplujú občianske združenia.

tabacka.jpg

Bratislava nefunguje transparentne a efektívne

Ďurkovský zanecháva za sebou mesto, v ktorom si samospráva neosvojila etické zásady, antikorupčné minimum alebo princípy efektívneho hospodárenia s verejným majetkom. Po dlhých rokoch, keď Bratislava neuskutočňovala verejné súťaže, bol v lete 2009 prijatý zákon, stanovujúci to ako povinnosť. Mesto sa však aplikácii tohto zákona úspešne vyhýba - väčšina prípadov predaja po júli 2009 je pomenovaná ako prípad hodný osobitého zreteľa (bez ďalšieho zdôvodnenia), na ktorý sa predaj dražbou alebo verejnou súťažou nevzťahuje.

Mestskí poslanci predali priamo (t.j. bez verejnej súťaže alebo dražby) za posledné volebné obdobie 101 pozemkov drahších ako 900 tisíc SKK v celkovej sume skoro 1,5 miliardy SKK. Ak navyše Bratislava  dodnes nemá cenovú mapu, ktorá by stransparentnila rozhodovanie o predajoch, môžeme len hádať, o koľko mesto prišlo v čase rozvoja, keď malo budovať svoje rezervy...

Mesto (prostredníctvom  spoločnosti Tehelné pole, v ktorej má 40 % podiel a podnikateľ Široký 60 %) stavia v súčasnosti hotel, ktorý porušuje samotným mestom prijatý územný plán. Čierna stavba síce bola legalizovaná samosprávou Nového Mesta, ale zvláštnym spôsobom, lebo stále je v rozpore s územným plánom...

O tom, ako to vyzerá s financiami sa viac dozviete v iných článkoch, len pre ilustráciu uvádzam príklad bratislavského hospodárenia: Bratislava získala pôžičku 4 miliardy Sk ešte v 1. volebnom období súčasného primátora ako financie na riešenie nosného dopravného systému. Peniaze poslanci postupne popresúvali - prvá čiastka sa rozplynula pri splácaní dlhu za predražený most Apollo, zvyšné peniaze išli na sanovanie rôznych dlhov a na prestavbu Zimného štadiónu. Preto teraz  niet za čo opraviť Starý most či dokončiť radnicu....

obydick.jpg

Bratislava  rezignovala na systémové riadenie mesta

Namiesto toho, aby mesto vytvorilo víziu svojho rozvoja a presadzovalo princíp regulácie území prostredníctvom územných plánov zón, ktoré potom ponúkne developerom do otvorenej súťaže, ustupovalo developerom na mnohých miestach. Predaj Lesíka Krasovského, zvyšovanie podlažnosti Riverparku či ústupky pri ÚPZ CMC sú konkrétnymi príkladmi toho, ako mesto riadia skôr developeri a záujmové skupiny.


Dnes končí éra komunálneho politika, ktorý nevyužil svoju šancu profilovať sa ako participatívny líder rozvoja Bratislavy či ako manažér, efektívne spravujúci majetok mesta.

Bratislava stále stojí na troch pilieroch: má skvelú polohu, aktívnych občanov a významné prírodné, kultúrne a historické dedičstvo. Bratislava však nemá  samosprávu, ktorá by na týchto pilieroch  stavala; pripravovala a napĺňala systémové riešenia a  spájala ľudí v prospech rozvoja mesta. Dokedy ešte?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z Bonaparte do štátnej rezidencie? Fico plánuje bývanie aj pre Kisku a Danka

Šéf Úradu vlády Igor Federič kedysi vybavoval pre premiéra luxusnú vilu pri Bratislavskom hrade. Fico sa bránil, že by sa tam nikdy nenasťahoval.

TV

Obesíme ťa: Kto a prečo chce obesiť Michala Havrana

Šéfredaktorka sa rozpráva s M. Havranom o knihe, ktorá vyjde v utorok.

KOMENTÁRE

Čechov teraz čaká obdobie ich mečiarizmu

České voľby popierajú tézu, že za nástup populistov môžu štandardné strany.


Už ste čítali?