Prevalcujú chodcov a cyklistov autá?

Autor: Zora Pauliniová | 24.11.2009 o 15:25 | Karma článku: 12,65 | Prečítané:  3672x

Od jesene tohto roku pripravuje Bratislava svoj strategický plán - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Jednou zo strategických tém je aj doprava - a v rámci nej možno vnímať zlepšenie situácie napr. na úrovni nárastu automobilovej dopravy a zvyšovania prestupnosti či prejazdnosti mesta, vrátane rozširovania ulíc na úkor verejných priestorov. Ja som sa pozrela na slabé stránky Bratislavy z pohľadu chodca - mamy, ktorá ulicami Bratislavy kočíkovala 3 deti  a ktorá sa Bratislavou snaží jazdiť na bicykli.

Zaujíma ma váš názor na silné a slabé stránky bratislavskej dopravy, na možné pozitívne príklady z iných krajín aj na možné negatívne trendy, ktorým budeme musieť čeliť. Takto vidím slabé stránky ja:

  • Peší pohyb a peší ako skupina sa nenachádzajú v žiadnom strategickom dokumente, v žiadnej politike (koncepcii) mesta; neexistuje generel pešej  dopravy, neexistujú analýzy toho, akým podielom sa peší podieľajú na prepravnej práci (v Prahe je to napríklad štvrtina v centre). Informácie o peších sa neobjavili ani v analýzach pre PHSR  Bratislavy.
  • Bratislava ako mesto je plné bariér ako na verejných priestoroch,  tak čo sa týka prístupu do verejných inštitúcií. Pri úpravách ciest sa ignoruje vytvorenie infraštruktúry pre peších (leto 2009 - rekonštrukcia Šancovej - všetky prechody ostali bariérové).

trnavske.jpg

  • Ako základné riešenie je vnímané vytvorenie nosného dopravného systému, čo často slúži ako argument, prečo sa neriešia iné, dielčie  oblasti, ktoré by viedli k výraznému zlepšeniu či  ako argument, prečo nemožno ani v centre mesta obmedzovať automobilovú dopravu (viď. Stanovisko ODP k návrhu BUS pruhu na Štefánikovej, apríl 2008).
  • Neexistuje koncepcia riešenia cyklistickej dopravy v Bratislave;  neexistuje sieť cyklopruhov a cyklotrás v rámci mesta, existujú len dielčie riešenia (spojenie Nový most - Petržalská stanica). Cyklotrasy zakreslené v ÚP sa aj pri rekonštrukciách úsekov komunikácií nebudujú (rekonštrukcia Dostojevského radu). Cyklotrasy sa nebudujú ani tam, kde je to technicky možné už teraz (račianska línia až k Račianskemu mýtu).
  • Neexistuje komplexná infraštruktúra pre peších a cyklistov (od vertikálneho a horizontálneho značenia až po často chýbajúcu malú  architektúru, napríklad na množstve miest absentujú lavičky či stojany). Nikto neráta s dočasnou infraštruktúrou pri dlhodobých stavbách (výstavba protipovodňovej bariéry na nábreží).

nabrezie.jpg

  • Mesto výrazne zaostáva v poznaní a uplatňovaní súčasných európskych trendov v riešení dopravy v centrách miest (napr. tzv. upokojovanie dopravy). V meste sa neuplatňujú princípy tzv. universal designu, teda  dizajnu, ktorý by rátal so začlenením všetkých cieľových skupín bez  rozdielu. Pri plánovaní a realizácii stavieb sa nezohľadňujú populačné a iné  trendy (ageing - starnutie populácie Bratislavy, alebo blížiaci sa peak - oil, teda vyčerpanie ropných zdrojov).
  • Na operatívnej úrovni vzniká v meste denne množstvo bariér, ktoré nekontroluje  a nerieši žiaden verejný orgán (rekonštrukcia nábrežia a  výstavba Riverparku - dlhodobé znefunkčnenie úsekov na nábreží a  znehodnotenie atraktívnych peších trás; viacročné zabranie priestoru pri výstavbe na Hodžovom námestí, súčasný záber chodníka na Kollárovom námestí, hoci sa stavba nerealizuje, iné...)

kollarovo.jpg

pesia_zona.jpg

  • Pri nových riešeniach v meste zanikajú prirodzené trasy pešieho pohybu (zánik chodníka na Hodžovom námestí, vovedenie pod novopostavenú budovu Crystal Palace).

hodzovo.jpg

kramare.jpg

  • Mesto nemá vypracovanú koncepciu parkovacej politiky. V mnohých štúdiách alebo územnoplánovacích dokumentoch (napr. ÚPZ Dunajská) sa ráta s tézou naplnenia tzv. normového počtu parkovacích miest, čím sa vytvárajú predimenzované požiadavky na statickú dopravu na miesto uprednostnenia verejnej, cyklistickej a pešej dopravy. (ÚPZ Dunajská definuje , že v zóne chýba 3000 parkovacích miest, pričom číslo vychádza z paušálnej normy, ale nie z reálnej potreby a podmienok vzhľadom na vysokú dopravnú obslužnosť MHD a potenciálnou cyklistickou dopravou). Garáže sú plánované aj na námestiach, kde by ich prítomnosť priviedla ďalšiu dopravu a znamenala zánik zelene (Kollárovo námestie).
  • Súčasná legislatíva a prax samosprávy umožňujú premenu chodníkov na parkoviská áut; pri dopravných riešeniach sa ráta automaticky s chodníkmi ako s potenciálnymi miestami na parkovanie. Na mnohých miestach parkujú autá na chodníku v 3 radoch vedľa seba, hoci ide o hlavné pešie ťahy (Kollárovo námestie - budova Park One).

parkovanie.jpg

aupark.jpg

  • Dlhé roky neexistuje systém komplexného získavania dát, od merania intenzity automobilovej dopravy cez pohyb peších až po meranie exhalátov.
  • Mnohé dopravné riešenia vovádzajú automobilovú dopravu do mesta (diaľnica v Petržalke, Staromestská ulica), čím narúšajú mestotvornosť Bratislavy a znižujú kvalitu mestského prostredia (Bratislava je podľa posledných informácií najhlučnejším z európskych miest). Pod krédom zvyšovania bezpečnosti sú chodci vyháňaní do bariérových nebezpečných a nefunkčných podchodov (Staromestská, Trnavské mýto, Aupark).

aupark_2.jpg

staromestska.jpg

 

Vo svete

Kým v Bratislave čelíme denne negatívnym javom a trendom, pohľad do susedných krajín nás môže inšpirovať:

  • V susedných mestách i svetových metropolách existujú modely efektívneho využívania a podpory pešieho pohybu a prepravy bicyklom.
  • Mnohé mestá majú konkrétne programy zvyšovania podielu pešieho pohybu na celkovej preprave (Plzeň, Teplice, Londýn), prípadne s nimi začínajú (Praha); existujú programy, podporujúce bezpečnú cestu detí do školy a vytváranie školských plánov mobility (Veľká Británia, Česká republika, Holandsko). Preukázalo sa, že zvyšovanie podielu pešej mobility  v mestách má priamu súvislosť s  ich oživením (vrátane ekonomického) a  zlepšením kvality života.
  • Množstvo miest má plošne riešenie cyklopruhy a s cyklistickou  dopravou sa ráta ako s integrálnou súčasťou dopravy v meste (všetky  nemecké, holandské či rakúske mestá, Viedeň, Barcelona, Paríž, Kodaň,  Dublin...)

Ako to teda vidíte vy? Rada si vaše názory prečítam a budem ich prezentovať   pri tvorbe strategického plánu Bratislavy...

Článok bol pripravený v spolupráci s I. Bútorom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z Bonaparte do štátnej rezidencie? Fico plánuje bývanie aj pre Kisku a Danka

Šéf Úradu vlády Igor Federič kedysi vybavoval pre premiéra luxusnú vilu pri Bratislavskom hrade. Fico sa bránil, že by sa tam nikdy nenasťahoval.

TV

Obesíme ťa: Kto a prečo chce obesiť Michala Havrana

Šéfredaktorka sa rozpráva s M. Havranom o knihe, ktorá vyjde v utorok.

KOMENTÁRE

Čechov teraz čaká obdobie ich mečiarizmu

České voľby popierajú tézu, že za nástup populistov môžu štandardné strany.


Už ste čítali?