Cesta priateľstva 2009 - kto na to mal?

Autor: Zora Pauliniová | 27.5.2009 o 11:42 | Karma článku: 11,37 | Prečítané:  6678x

Bola to moja prvá skúsenosť s jazdou v peletóne, ktorý svišťal a strhával ma so sebou, možno viac psychicky ako fyzicky, tým tempom a tlakom, aby človek šlapal rovnako intenzívne ako ľudia vedľa neho...

Len pred pár dňami ma kamaráti zlanárili na Cestu priateľstva, ktorú tohto roku išlo skoro 1400 cyklistov. Cesta viedla z Námestia Slobody v Bratislave cez prechod Kittsee do Nickelsdorfu, odtiaľ do Hegyeshalomu, kde bolo občerstvenie a naspäť smerom do Bratislavy cez Bezenye, Rajku až k čárde Kormorán.

Prvý krát som si vyskúšala ako  je to ísť naplno a desiatky kilometrov v skoro nemennom tempe a hoci som hneď po skončení mala pocit, že to nie je moja šálka kávy, teraz začínam zvažovať, že možno pôjdem opäť...

Musím priznať, že pre mňa, čo som na bicyklovačke zrejme psychickou záťažou pre kamarátov (pretože stále predbieham, skáčem z bicykla, fotím, zaostávam a znovu predbieham) bolo nezvyklé bicyklovať len kvôli bicyklovaniu a nielen kvôli tomu, aby som sa priblížila ku krásnym miestam. Prvú hodinku som to vydržala, ale keď sme za sebou nenávratne zanechali viacero zaujímavých scén (rakúsky policista - motorkár v historickej uniforme, malebne nainštalované súsošia divákov s deťmi popri trati či veľký biely maco v detskej sedačke, nehovoriac o krajine ako takej), povedala som si, že to risknem a vrátim sa k svojim zvykom.

"To vôbec preteky nie sú. Snáď iba ak chceš prísť na prestávku ako prvý, aby si nečakal dlho v rade na klobásu, či guláš. Tam sa jazdí, ako ti to vyhovuje. V pelotóne boli ako namakaní žiletkári, tak ľudia na horských ako aj tety na dámskych bicykloch. A takú prehliadku bicyklov inde nezazrieš. Od úžasných karbónových rámov až po ozaj staré favority. Ja nie som fanúšik masoviek, ale toto ma určitú tradíciu (20 rokov) a má to niečo do seba.", napísal na jednom z diskusných fór Redmann.

Aj pre mňa to bola prehliadka bicyklov, tvári či vybavenia...Niektorých ľudí (alebo ich časti) som si všimla viackrát, to keď som zaostávala a opäť sa predierala dopredu. Napríklad tieto podkolienky mali celý deň približne moje tempo - ale na tvár by som si nespomenula :-)

podkolienky.jpg

Väčšina účastníkov bola predpisovo ovestičkovaných,

namestie.jpg

ale našli sa aj tí, čo sa líšili.

most.jpg

polia.jpg

cesta.jpg

Tak pri tomto pánovi v Nickelsdorfe išli moje predsavzatia nezosadať  z bicykla stranou...

dedko.jpg

Najvďačnejší diváci boli rodiny s deťmi či starší ľudia;

babo.jpg

dve_deti.jpg

rodina_2.jpg

ujo.jpg

pocit výnimočnosti dodávali asistujúci policajti, sprievodné autá a skutočnosť, že konečne sme raz na ceste boli pánmi a autá museli čakať.

policajt.jpg

pozorovanie.jpg

Cestou som zazrela 2-3 defekty, jedného človeka, pri ktorom už asistovala sanitka  a jeden rozbitý lakeť, ale našťastie sa vraj nestalo nič vážne.

zranenie.jpg

Prvá prestávka v Hegyeshalome. Aj tu sa objavila všeprítomná svetová kríza - aspoň tak to komentovala väčšina cyklistov pri pohľade na 3 až 5 cm kúsok klobásy, ktorý sme dostávali ( na tejto fotke je jeden z tých výstavnejších kúskov).

klobasa.jpg

hegyeshalom.jpg

klaciaci.jpg

nohy.jpg

rodina.jpg

konik.jpg

lalie.jpg

pepsi.jpg

lekna.jpg

A potom sme sa už začali stáčať k Bratislave...

peleton.jpg

priecestie_2.jpg

madarsky_cyklista.jpg

modry_cyklista.jpg

V peletóne som zazrela 2-3 vozíky a dvojročný chlapček vyzeral byť aj neskôr v cieli celkom v pohode.

rodina_3.jpg

Vietor začal byť - najmä pre tých unavenejších - trošíčku nepríjemnejší a tak som zachytila viacero pekných gest podpory, keď tí silnejší pomáhali menším či mladším...

podpora.jpg

podpora_2.jpg

V celkom rýchlom tempe, sprevádzaní eskortou čiernych stíhacích jazdcov

siluety.jpg

a bez možnosti vychutnať si krásne pamiatky

veza.jpg

sme dorazili do cieľa, kde už z diaľky bolo počuť píjemnú gitarku a chraplák, spievajúci "Lásko, mně ubývá sil..."

ciel.jpg

Guláš, kofola či pivo už patrili k tradičnému koloritu.

gulas.jpg

gulas_2.jpg

pivo_1.jpg

kofola.jpg

bicykel.jpg

Ach jaj, zase sme nič nevyhrali...

zena_2.jpg

cisla.jpg

Tak to mám za sebou. Na mojom  tachometri sa objavilo 90 km - na bicykli som šla už z domu. Ukázalo sa, že kilometre najazdené  počas zimy  a na jar pomohli - nebola žiadna svalovica, hneď na druhý deň som v pohode vybehla na hrádzu. Vyskúšala som si, že v peletóne treba byť výrazne pozornejším a sledovať dianie okolo seba pri akejkoľvek zmene pohybu - masa sa valí  a človek môže jedinou nesprávnou reakciou spôsobiť pád ďalších.

Kto teda cestu priateľstva zmákol? Mám pocit, že všetci: Ľudia s vlasmi najrôznejších odtieňov i dĺžok, starí i mladí,

vlasy.jpg

kohutik.jpg

leziaci_2.jpg

zmrzlina.jpg

apollo.jpg

Už na pohľad drsní chlapi s peknými bufkami a ešte krajšími okuliarmi,

okuliare_2.jpg

okuliare.jpg

s najrôznejšími ozdobami,

tetovanie.jpg

nausnicky.jpg

i bez nich...

trenky.jpg

V kontexte predošlého obrázku poznamenávam: Cesta priateľstva má svoje nepoetické čaro a kto by si to chcel vyskúšať,  nech sa páči.

P.S. Nezabudnite na gelové sedadlo :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z Bonaparte do štátnej rezidencie? Fico plánuje bývanie aj pre Kisku a Danka

Šéf Úradu vlády Igor Federič kedysi vybavoval pre premiéra luxusnú vilu pri Bratislavskom hrade. Fico sa bránil, že by sa tam nikdy nenasťahoval.

TV

Obesíme ťa: Kto a prečo chce obesiť Michala Havrana

Šéfredaktorka sa rozpráva s M. Havranom o knihe, ktorá vyjde v utorok.

KOMENTÁRE

Čechov teraz čaká obdobie ich mečiarizmu

České voľby popierajú tézu, že za nástup populistov môžu štandardné strany.


Už ste čítali?