Reklama: príjem, prekážka alebo prostitúcia?

Autor: Zora Pauliniová | 19.3.2008 o 7:02 | Karma článku: 13,01 | Prečítané:  6391x

Vyzerá to tak, že žiadna mestská časť Bratislavy okrem Nového Mesta nemá koncepciu umiestňovania vonkajšej reklamy. Dobrá správa: Petržalka a Staré mesto takýto materiál chystajú. Zlá správa: je možné, že naše chodníky sa budú dražiť. Nie ako miesta pre voľný a príjemný pohyb chodcov, ale ako zásobáreň priestoru, kde možno nastrkať reklamné panely.

obchodna.jpg

Predávame svoje mesto kúsok po kúsku. Fasády budov nie sú nič viac, ako podklad na umiestnenie reklám. Chodníky nie sú nič viac, ako parcely na umiestnenie reklamných panelov - chodci predsa nejako vykľučkujú. Stromy nie sú nič viac, ako nosné stĺpy pre transparenty. Vzduch i nočná obloha sú len projekčnou plochou pre svetelné lúče, propagujúce niektorého z developerov. Hradby, súsošia či fasády domov v historickom jadre sú len veľké plochy, ktoré možno zastrieť či obaliť reklamou. Myslíte si, že mohutné konštrukcie bigboardov nepatria do centra mesta, ale maximálne na perifériu? Chceli by ste vnímať historické tvaroslovie, zelené stromy, budovy, výhľad na Malé Karpaty, na nebo? Máte smolu: žijete v Bratislave.

Príjem

Reklama znamená pre mesto aj mestské časti zdroj príjmov, aj keď priamo takúto položku v rozpočte nenájdete, pretože podľa zákona obec nemôže mať priame príjmy z reklamy. "Nepriame" príjmy sú dvojaké: správne poplatky za povolenie reklamného zariadenia, vyrátané jednoducho: 1500 Sk za 1 kus (rozumej 1 billboard či iné reklamné zariadenie) a príjmy z prenájmu pozemkov, na ktoré si nájomca môže umiestniť reklamné zariadenie.

Osobitné postavenie má v tejto situácii hlavné mesto Bratislava, ktoré sa stará o cesty prvej a druhej triedy - teda o tie, ktoré sú napoužívanejšie (chodia po nich nielen autá, ale aj hromadná doprava) a z hľadiska umiestňovania reklamy najatraktívnejšie. Súčasťou týchto komunikácií sú aj chodníky. Magistrát ako taký nemá právomoc reklamy povoľovať, tú majú stavebné úrady mestských častí, ale vyjadruje sa k ich umiestneniu ako cestný správny orgán (cesty I. a II. triedy) a umožňuje ich ako vlastník, teda aj prenajímateľ pozemkov.

Podľa dostupných materiálov magistrát uzatvára nájomné zmluvy na pozemky - ide o zmluvy na obdobie 4 až 10 rokov, uzatvorené so spoločnosťami DAVE, ISPA, ARTON, NUBIUM, J.C.Decaux, Megaboard, ITA, euroAWk, MEGART, Akzent Media (známa osadzovaním reklamných panelov načierno) či BigBoard Slovensko. Mesto ročne získava z prenájmu cca 400 pozemkov približne 11 miliónov korún. Pekná suma, ktorá by v 6 miliardovom rozpočte určite chýbala, keby nebolo známe, že inde mesto stráca rádovo oveľa väčšie sumy.

Prekážka

Reklamné zariadenia často znamenajú fyzickú prekážku pre plynulý pohyb chodcov, ale v širšom slova zmysle aj vizuálnu prekážku z hľadiska bezpečnostného (výhľadový trojuholník pre šoférov na cestách) i estetického (zakrývanie historických budov, priehľadov a pohľadov, tradičných panorám; prehustenie reklamy až vo forme vizuálneho smogu).

Každá mestská časť postupuje pri povoľovaní reklamných zariadení v zmysle stavebného zákona. Podľa toho, kde bude reklamné zariadenie umiestnené, treba priložiť k žiadosti aj vyjadrenie dopravného inšpektorátu či pamiatkového úradu (ak ide o pamiatkovú zónu), ale stanovisko zaujíma aj referát cestného správneho orgánu. Rozhoduje sa vraj individuálne, od prípadu k prípadu a využíva sa pri tom norma STN 73 6110, 2004 o projektovaní miestnych komunikácií, kde sa jasne hovorí, aké podmienky pre chodcov či pre vodičov musia byť splnené. Nie vždy však majú chodci prednosť...

S vizuálnym znečistením je to ešte horšie - keďže chýbajú jasné pravidlá, ktoré by definovali rámce umiestňovania reklamných zariadení, vonkajšiu reklamu nájdete skoro všade - na chodníkoch (aj keď je to zakázané), na schodoch, na stromoch, lampách, fasádach, zábradliach zastávok, telefónnych búdkach a predovšetkým na čoraz mohutnejších konštrukciách, umiestňovaných od periférie až po centrum mesta.

Jeden z mnohých príkladov, keď panel zaberá významnú časť chodníka. Pri osadení 35 citylightov firmou Akzent Media bol v roku 2006 porušený stavebný zákon. Napriek tomu, že primátor Ďurkovský protestoval, sporné panely dodnes nezmizli.

chodnik_1.jpg

Ktovie, ako by si na takejto trase (začiatok Pražskej pri budove SAV) poradil vozíčkár. 3 rôzne reklamné zariadenia si podelili ľavú stranu, pravú stranu i stred. Každá firma musí dostať predsa svoje...Áno, zvyšného miesta je tam stále dosť - ale naozaj má takto vyzerať chodník?

chodnik_2.jpg

Priestor pred tržnicou na Trnavskom mýte - nevkusnejšiu vec bolo ťažko nájsť, pretože panely boli zaliate betónom s trčiacimi skalami v kvetináčoch. Pred pár týždňami z priestoru zmizli, ale aké bolo moje prekvapenie, keď som ich obavila na námestí v historickej Modre! Aj takto Bratislava kolonizuje priľahlé mestá...

trnavske_myto.jpg

Kamenné námestie (okolie Tesca) poskytuje ideálny priestor - na reklamu. Na čo by sme tento verejný priestor revitalizovali? Na reklamné panely minimálne desiatich druhov je tu aj bez toho miesta dosť.

kamenne_namestie.jpg

Tzv. backlight - panel s "hviezdnou súťažou" bol postavený (opäť firmou Akzent Media) v rozpore so stavebným povolením. Noviny o tom napísali - a nič sa nezmenilo. Je zaujímavé , čo hovoria stanovy Asociácie vonkajšej reklamy: tá vraj garantuje spoločnosti vysokú profesionálnu a etickú úroveň členov asociácie... a Akzent Media je jej členom.

kamenne_namestie_2.jpg

Na nasledovných obrázkoch vidno viaceré druhy reklamných zariadení - väčšinou sú nesmierne mohutné. Čím väčší billboard (bigboard, megaboard), tým mohutnejšia musí byť aj konštrukcia, ktorá ho nesie. Sú miesta (napríklad diaľnice, mosty), kde to nevadí /pozn. 1 a miesta, kde nemajú takéto stavby čo hľadať...

most.jpg

kosicka_sheron.jpg

Príklad nevhodného umiestnenia na Šancovej ulici. Konštrukcia zabrala kus zelenej plochy; vpravo je Štefanovičova a Štefánikova ulica s meštianskymi domami a palácmi. Priestor nie je perifériou, ale bigboard ho do tej roviny posúva.

sancova_2.jpg

Takýchto záberov z ulíc a priestorov by sa našli stovky: niekde ide len o zhluky tabúľ, v ktorých pomaly nie je jasné, čo je značka a čo reklama; inde tvoria súvislú vizuálnu prekážku väčšie billboardy a bigboardy...

nabrezie.jpg

Predaj vlastnej podstaty

Váhala som nad použitím slova prostitúcia - ale znamená pre mňa predaj vlastného tela. Čo tvorí podstatu Bratislavy, cez čo ju vnímame - cez historické stavby, národné ustanovizne, cez známe obrazy Podhradia či panorámu Malých Karpát? Ak nemáme zadefinované, čo sú hodnoty, ktoré treba chrániť a z ktorých treba vychádzať, odrazí sa to priamo na tvári mesta.

Dedečkovo architektonické dielo - premostenie Slovenskej národnej galérie. Už je jasné, prečo neprešlo zbúranie tejto kontroverznej dostavby - lebo poskytuje úžasnú plochu na propagáciu...

galeria.jpg

Sme moderní: tu sú štyri ikony bratislavskej pamiatkovej zóny: Dóm, Aupark, Nový most a reklamný panel na hradbách. Je tam už roky. Čo na tom, že hradby sú tiež už roky zatvorené? Hlavne, že je kde umiestniť reklamu...

hradby.jpg

Prívetivá a lákavá tvár Podhradia. Netreba sa namáhať s dostavbami, reklama to vyrieši.

podhradie.jpg

Mierové námestie. Načo pozerať na reálne fasády budov - nie je pohľad na virtuálnu fasádu radostnejší?

suche_myto.jpg

Šafárikovo námestie. Vyše roka na tomto námestí chýbajú lavičky (boli rozbité, tak rýchlo s nimi preč), ale nové panely stále pribúdajú ako v parku, tak na nástupných ostrovčekoch.

safarikovo_namestie.jpg

Reklama na hrádzi - banalitka, ktorú ľahko prežijeme? Zatiaľ je panelov na hrádzi len pár. ale to je len začiatok. Kto rozhodne, aký je vhodný počet umiestnených zariadení? A to tu nie sú fotografie, ktoré by ilustrovali, akým spôsobom vytvárajú vizuálnu bariéru billboardy pred zelenými plochami či výhľadmi na svahy Karpát alebo na Dunaj...

hradza_2.jpg

Čo urobiť

Aby sa situácia vyriešila, treba spraviť viacero koncepčných krokov.

Zmeniť uhol nazerania na verejné priestory ako na zásobáreň reklamných plôch a priestor, kde sú ľudia vnímaní len ako konzumenti reklamy. Vnímať verejné priestory ako miesta, kde má priestorové riešenie, zeleň, architektonický detail či malá architektúra viesť k vzájomnej interakcii ľudí a pozitívnemu sociálnemu prežívaniu.

Zmeniť pohľad na priestory pre peších - na chodníky a námestia - ako na nafukovacie miesta pre umiestňovanie vonkajšej reklamy. Atraktivita takýchto priestorov, ktorá by mala byť nutnou súčasťou peších trás sa má budovať iným prostriedkami, než umiestňovaním reklamných panelov. Záber peších trás a chodníkov parkujúcimi autam, stavebnými dvormi či priamo stavbami je už dostatočným útokom na vytváranie plynulých trás pešieho pohybu - netreba ho sťažovať osádzaním citylightov či iných reklamných panelov.

Vnímať mesto nielen ako súbor izlovaných a nespojitých stavieb, ale ako organizmus s vlastnou vnútornou štruktúrou a vonkajšou tvárou, ktorá môže mať svoj charakter a ktorú sme schopní citlivo tvarovať.

Vypracovať koncepciu - definovať, kde možno umiestniť aké reklamné zariadenia z hľadiska veľkosti, materiálu či použitej konštrukcie v kontexte okolitého prostredia a kde ich nemožno situovať. Obzvlášť citlivo zvažovať využitie pamiatkovej zóny a centrálnej mestskej oblasti, zachovania priehľadov a pohľadov, miest bez reklám, súladu s prevládajúcim architektonickým výrazom; nepovoľovať v centrálnej mestskej oblasti veľkoplošnú reklamu na samostatných konštrukciách. Citlivo zvážiť stavebnotechnické, bezpečnostné, sociálne, estetické kritériá i kritériá bezbariérovosti. Inpširovať sa možno reklamným generelom mesta Košice, ktorý hovorí o zonácii mesta vo vzťahu k vonkajšej reklame, o kritériách posudzovania, ale aj o krokoch, zameraných na celkové skvalitnenie vizuálu mesta.


Bez reklamy to nejde - ale všetko má svoje medze. Netúžim zažiť Bratislavu ako mesto, zneužité reklamou, tak ako o tom v poviedke Brand party píše Michal Hvorecký. A súhlasím so sociológom Mariánom Timorackým, že ľudia sa stávajú marketingu vzdornými. Tak prečo si potom - namiesto vonkajšej reklamy - nemôžu firmy robiť reklamu a budovať značku iným spôsobom, napríklad namiesto deštrukcie a vizuálneho znečisťovania verejných priestorov ich vytváraním? Aspoň chvíľku o tom budem snívať...

Foto: Zora Pauliniová, okrem fotky Podhradia (foto S. Párnická)

Pozn. 1, doplnené 21. 3. 2008: Z dopravného a bezpečnostného hľadiska umiestnenie reklamných zariadení najmä pri diaľniciach a cestách 1. triedy vadí, ako dosvedčuje list ministerstva dopravy .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Vlani hrozil pádom vlády, teraz Ficovi rozmrazenie platov neprekáža

Bugár kritizoval Smer a SNS, že neprišli s vlastnými riešením.

Dobré ráno

Dobré ráno: Falošný hlas podobný Ficovi by znalci odhalili

Je Robert Fico naozaj na nahrávke?

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Hurá – politikom rastú platy

Nekonečné zmrazovanie je neúnosné.


Už ste čítali?