Kto naozaj pomáha mamám? Starosta Rače určite nie...

Autor: Zora Pauliniová | 6.3.2008 o 7:23 | Karma článku: 12,86 | Prečítané:  6826x

Túto otázku si kladiem vždy, keď čítam prázdne deklarácie o tom, ako pomáhame rodinám a mamám.

Obraz prvý: spoločenstvo

Myslím, že mamy si pomáhajú samy. Viem to - s mamami v materských centrách, o ktorých idem písať, sa stretávam pracovne i osobne už roky. Tým, že si mamy pomáhajú, robia neuveriteľný kus práce.

Odborníci by povedali, že materské centrá pomáhajú prekonať sociálnu izoláciu, sú učinné v primárnej prevencii pred patologickými javmi, umožnujú rekvalifikáciu a sebarealizáciu žien; deti z materských centier sú sociabilnejšie a menej trpia chorobami; materské centrá posilňujú sociálnu kohéziu, stimulujú rozvoj sociálneho kapitálu, atď, atď, atď...

Ľudsky povedané: mamy v materských centrách pomáhajú sebe a ostatným prežiť lepšie a krajšie chvíle materstva. Svojim deťom odkrývajú intenzívnejšie a radostnejšie detstvo, pomáhajú si navzájom ľahšie zvládnuť ťažké chvíle v rodinách, prekračujú prah materských centier a pomáhajú vo svojich komunitách v najrozličnejších oblastiach - od vytvárania bezbariérových priestorov cez oživovanie sídliska či obce až po riešenie sociálnych problémov.

obchodik.jpg

Evka_1.jpg

Človek, ktorý to na Slovensku do značnej miery pomáhal rozbehnúť; vizionárka Evka Fiedlerová.

mama_a_deti.jpg

mama_babo.jpg

mama_spi.jpg

chlapcek.jpg

chlapcek_s_babou.jpg

nastenka.jpg

privesky.jpg

tricka.jpg

Prívesky, batikované tričká či tkané koberce slúžia na samofinancovanie MC.

Viete, čo napísali niektoré mamy o materských centrách?
  • Mám rada materské centrum, pretože tu má moje dieťa viac mám.
  • Chodím sem rada, pretože tu sa ma pýtajú na moje názory a zaujímajú ich moje odpovede.
  • Mám rada naše centrum, lebo tu nemusím predstierať, že som tým, čím nie som.
  • Mám rada materské centrum, lebo tu sa učím prekonávať predsudky a získavam sebavedomie...

Aj keď materské centrum Bambino v Poprade nebolo tým úplne prvým materským centrom (to prvé založila ženská organizácia Fenestra), pre mňa je esenciou toho, čo "emcéčko" znamená. Málokedy sa tu ocitnem sama, ale keď mám chvíľu, chodím a dotýkam sa predmetov, ktoré rozprávajú: čajovej dózy, vývesky s programom, tkáčskeho stavu, klbka vlny... Od zvončeka po posledné okno mi tento priestor rozpráva príbeh spolupatričnosti, synergie a svojpomoci.

Obraz druhý: sieť

Sieť, teda podpora, porozumenie, prenos skúseností...

pavucina.jpg

tlieskanie_2.jpg

tlieskanie.jpg

diskusia.jpg

marysa.jpg

Na Slovensku existuje aj viacero rómskych materských centier...

Stačí si pozrieť stránku Únie materských centier, na ktorej nájdete kontakty na desiatky centier. Klikám na ne a za každým z nich vidím akcie, ľudí, príbehy, chvíle, emócie.... ale aj kopu spoločných zrealizovaných aktivít a projektov. Mamy z materských centier nespravili krok len smerom k sebe a k miestu, kde žijú, ale snažia sa zdieľať svoje skúsenosti s inými. Klokanček v Nitre začínal ako materské centrum, medzičasom sa však mamám podarilo rozbehnúť komunitné centrum ako jeho pobočku. Hviezdička z Bystrice - popri cvičeniach pre mamy s deťmi dokázali mamy spoluorganizovať živú reťaz za záchranu bystrického parku. Kukulienka z Rusoviec: okrem klasickej činnosti dokázali iniciovať zriadenie jedného ihriska a naplánovanie i realizáciu rusovského komunitného parku. Ráčik v Rači zase pomáhal zorganizovať medzinárodnú konferenciu materských centier a na miestnej úrovni spolupracuje s Aliaciou fair-play, ktorá sa venuje komunálnej politike v Rači.

Obraz tretí: miesto pre život

za_ruky.jpg

ruzove_babo.jpg

blond_dievcatko.jpg

herna.jpg

Pravdepodobne jedna z mála vecí, čo mamy potrebujú od iných, aby mohli vytvoriť materské centrum je priestor. Služby sa dajú zabezpečiť dobrovoľnícky, hračky pre deti sa zozbierajú a s vybavením pomôžu sponzori, ale na ulici sa nemožno stretávať. Mamy a deti potrebujú miesto s bezbariérovým prístupom, čistým kobercom, po ktorom môžu loziť aj deti, s hygienickým zariadením, kde možno deti prebaliť či umyť im špinavé rúčky. Nestačí zasadačka s ošúchaným kobercom na druhom poschodí, nepresunuteľným nábytkom a spoločným WC...

Keby som bola starostkou či starostom akejkoľvek obce, tešila by som sa, že sa u nás našla skupina mamín, ktoré sa vedia dať dohromady a pomáhajú sebe aj iným.

Keby som bola starostkou a počula o materskom centre fungujúcom štyri roky v priestoroch, ktoré si jeho členky samé obnovili a ktoré užívajú na základe zmluvy s predošlou samosprávou, rýchlo by som ho utekala navštíviť a vyzvedala ich know - how na zapájanie ľudí.

Lenže ja nie som starostkou, a už vôbec nie starostom Rače.

A tak nedokážem pochopiť, ako môže niekto považovať zmluvu o dlhodobom prenájme priestoru pre materské centrum za bezcenný zdrap, ktorý možno zahodiť, aby sa vyhovelo silnejšiemu podnikateľovi; ako možno namiesto pomoci a podpory sťažovať činnosť mamičiek materského centra Ráčik - ktovie či nie kvôli spomínanej spolupráci s Alianciou Fair - Play.

Článok o materských centrách som plánovala už dávno; pred pár týždňami som však vôbec netušila, čím ho dnes budem končiť. Končím jednoducho: ak si myslíte, že stojí za to podporiť petíciu materského centra Ráčik, aby mohlo ďalej fungovať v pôvodných priestoroch, tu sa dočítate viac...

Doplnené 9. marca 2008: Aj vďaka vašej podpore pribudlo od zverejnenia článku pod petíciou skoro dvesto nových podpisov... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Komentár Bena Cunninghama

Mýli sa pápež?

Akú hodnotu má vyhlásenie cirkvi, ak sa dá jednoducho zmeniť?


Už ste čítali?