Podhradie je cenný priestor, kľúčový priestor v tesnom dotyku Hradu, historického jadra, dunajského nábrežia. Ak by chcel niekto interpretovať bratislavské dejiny od prvého osídlenia po posledného primátora, stačilo by, keby sa sem postavil a hovoril o príbehoch tohto priestoru v kontexte politických rozhodnutí a nenaplnených ambícií.
To, čo sa tu dnes deje v súvislosti s plánovanou dostavbou Podhradia nesie odkaz socialistického Československa šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.
Málokto už dnes vie, aká zložitá a konfrontačná bola verejná diskusia, súvisiaca s výstavbou mosta SNP a likvidáciou historických štvrtí Bratislavy. Jedným z množstva vystúpení bol apel slovenských výtvarníkov z 19.februára 1969:„Vážne saobávame, že prístup k riešeniu bratislavského mosta sa môže staťnebezpečným signálom pre prístup slovenských architektov k otázkamvýstavby i ďalších slovenských miest, najmä k otázkam mestskýchpamiatkových rezervácií. Ak je v Bratislave možné tak necitlivo riešiťproblémy tvorby životného prostredia, môžeme oprávnene predpokladať, že sav bezprostrednej budúcnosti stretneme s podobným prístupom aj k historickýmjadrám iných miest.“
Politické rozhodnutia stáli za preseknutím Bratislavy medzi Hradom a Starým Mestom a za privedením dopravy do centra mesta. Dnes stoja podobné rozhodnutia za plánovanou dostavbou Vydrice. Tie prvé viedla predstava o veľkej robotníckej Bratislave, tie posledné vedie predstava o veľkej Bratislave pre developerov a investorov; o meste, ktorého význam narastie tým, že sa zastavia určitým spôsobom.
Dostavať Podhradie spôsobom, ktorý predurčujú výsledky medzinárodnej súťaže pramení z politických, nie odborných rozhodnutí. Menej ako o architektoch, ktorí sa zapojili do súťaže a ich neschopnosti uchopiť citlivo tento priestor je to o vedení mesta, ktoré nevníma hodnoty a nedokázalo ako zadávateľ Územného plánu zóny Podhradie v duchu týchto hodnôt definovať víziu citlivého zladenia starého a nového.
Architektúra víťazných návrhov ujde. Je fajn na zelenú lúku. Je fajn do priemyselného parku, do biznis centier, je fajn do vonkajších mestských štvrtí, ktoré nenesú náboj, aký nesie tento priestor. Neviem, či je natoľko fajn, aby oprávňovala k výrokom, že nová Vydrica bude pohľadom pre bohov.
"Nikomu, kto pôjde loďou napríklad z Viedne smerom do Budapešti alebo sa zastaví v Bratislave, nenapadne pozerať sa na pravú stranu lode, kde je Aupark Tower. Všetci sa budú pozerať na ľavú stranu lode, kde je to tradičné mesto a kde vznikne kvalitná architektúra a obraz, ktorý bude priamo zvádzať vystúpiť a Bratislavu si pozrieť,"hovorí architekt Peter Gero z Hamburgu.
Chcete konkrétne výhrady?
Pýtam sa, v čom autori prispôsobili navrhované stavby kontextu okrem nižšej podlažnosti a náznakov zošikmenia niektorých striech? Agresívne horizontálne línie, monotónne plochy, schématické pravouhlé výtvarné riešenie, invazívne riešenie vo vzťahu k existujúcim pamiatkam, vizuálne až priemyselne pôsobiaci dizajn, rozbitý urbanizmus priestoru....
Toto nie sú veľkorysé, nadčasové a zároveň pokorné riešenia. Pokoru tunikde nehľadajte, opäť je to o presadzovaní sa, nepochopení asebaprezentácii.
Len tak ďalej. Zabime Podhradie.
Alebo povedzme, že zatiaľ naše kompetencie nestačia a nechajme riešenie tohto priestoru pre iných, ktorí to, na rozdiel od nás, dokážu.
Zdroj obrázkov: http://www.vydrica.com/
