7 mýtov, prečo v Bratislave nemôžeme jazdiť na bicykli

Autor: Zora Pauliniová | 17.11.2010 o 9:05 (upravené 25.11.2010 o 12:58) | Karma článku: 17.53 | Prečítané  27006-krát

Bratislava je zrelá na rozvoj cyklistickej dopravy. Napriek silnejúcim trendom vo svete a konkrétnym skúsenostiam z okolitých krajín sa však u nás ešte s obľubou tradujú zaužívané mýty, prečo tu nemôžeme cyklotrasy mať.

 Zora Pauliniová

1. Bratislavské ulice nie sú vhodné na cyklotrasy

Predstavitelia mesta a plánovači hovoria, že máme príliš úzke ulice, kam by sa cyklotrasy nezmestili. Pri rekonštrukciách cestnej siete tak znemožnia postavenie cyklotrás aj na miestach, kde sú naplánované v územnom pláne (Dostojevského rad), alebo vyhlásia, že nemá zmysel stavať cyklotrasy po kúskoch. Keď som od svojich mníchovských priateľov zisťovala, ako  sa začínalo s budovaním cyklotrás v Mníchove, povedali mi, že sa začalo budovať pred 15 rokmi a kúsok po kúsku. Uličný profil bratislavských ulíc sa v zásade nelíši od uličného profilu vo Viedni či v Prahe (ak nerátame široké bulváry) - a všade tam je možné organizačnými opatreniami cyklotrasy realizovať - otázka je, či pôjde o samostatné chodníky, cyklopruhy ako súčasť cesty alebo možnosť jazdy v uliciach s upokojeným dopravným režimom (Zóna 30).

zona_30.jpg

Normálna ulica, parkujúce autá po oboch stranách... a pruh pre bicykle. Vo Viedni to ide po celom meste...

2. Bratislava má hornatý terén

Podobne hornatý terén má aj Praha či Viedeň, množstvo rakúskych, nemeckých či švajčiarskych miest a napriek tomu sa v nich cyklistická doprava rozvíja. Okrem toho väčšia časť Bratislavy je na rovine, prípadne má len minimálne prevýšenie - Petržalka, Ružinov, Podunajské Biskupice, Lamač, veľká časť Rače, Nové Mesto, Staré Mesto... To, čo cyklistom bráni sadnúť na bicykel nie sú ani tak mierne stúpania, ako tzv. „kumulatívne" prekážky - teda ak sa na svojej ceste stretávajú s opakovanými bariérami (chýbajúce prechody, viacero schodov, nebezpečné križovatky).

mikulas.jpg

Namiesto výhovoriek treba začať budovať infraštruktúru - ako napríklad v Liptovskom Mikuláši.

3. Do práce by sme chodili spotení a zašpinení

Podrobne som pozorovala cyklistov v Nemecku, Rakúsku, Holandsku i Dánsku, dokonca aj vo Francúzsku. Na bicykel sadajú dámy v minisukniach i dlhých šatách s vysokými opätkami, páni v tmavých oblekoch či upravené staré dámy. Je prirodzené, že väčšina ľudí sa na jazdu bicyklom oblečie ľahko a športovo, ale mestský bicykel a dobré podmienky nikoho nenútia vzdať sa elegancie. Riešením je skôr starostlivosť o cesty a udržiavanie čistoty v meste - no a samozrejme vytvorenie kvalitnej cyklistickej infraštruktúry (stojany) na miestach, kam ideme. Moja osobná skúsenosť je, že aj na stretnutie s klientom sa dá prísť na bicykli, ak ho máte kde zaparkovať...

dama.jpg

Mníchov- páni v kravatách, dámy v dlhých sukniach i minisukniach.

4. V Bratislave je viac mesiacov v roku zima na jazdenie

Je pravda, že zima v Bratislave dokáže byť sychravá a nepríjemná, ale mnohé jesenné a zimné mesiace možno na bicykli jazdiť - stačí sa lepšie obliecť. V mrazivom decembri som videla na veliboch jazdiť Parížanov a na obyčajných bicykloch Holanďanov. A sneh, mláky či špina sú opäť otázkou kvalitnejšej údržby ciest - hromady špinavého snehu blokovali napr. na Obchodnej minulú zimu cestu nielen cyklistom, ale aj chodcom.

pariz.jpg

Je pod nulou, ale mnohým parížskym cyklistom to nevadí. Stačí šál a čiapka.

5. Pribudlo by množstvo kolízií s automobilistami

Dopravné výskumy ukázali, že aj keď narastá počet cyklistov v uliciach, počet nehôd nenarastá tým istým radom (za predpokladu, že infraštruktúra je na odpovedajúcej úrovni a že sa nezvyšuje počet kolíznych miest). Obrazne povedané: viac peších a cyklistov v uliciach neznamená viac nehôd, ale naopak z hľadiska dopravy bezpečnejšie a obývateľnejšie mesto.

dieta.jpg

Dobrá sieť cyklotrás so zelenou vlnou v dĺžke 20 km a pravidelné opatrenia pre bezpečnosť cylistov  robia z Kodane mesto na cyklistických kolesách. Zo 450 000 obyvateľov ich denne vyráža v širšom centre za prácou či do školy 150 000.  Áno, začali tam skôr. O to silnejší dôvod začať sa ponáhľať aj u nás.

6. Nemáme na to peniaze

Zvykli sme si plánovať mestá pre autá a akékoľvek opatrenia skúmame z hľadiska automobilovej dopravy - je však čas začať plánovať pre peších a pre bicykle. Otázka potom nebude znieť: „Koľko nás to bude stáť?", ale „Koľko ušetríme, ak začneme vytvárať cesty a infraštruktúru pre bicykle?" Stačí porovnať náklady na parkovacie miesto pre autá s parkingom pre bicykle (jednoduché stojany bez potreby riešiť úpravy povrchu či zachytávanie olejov); alebo vybudovanie novej cesty s vybudovaním chodníka či vyznačením cyklopruhu. Vytvorenie bezbariérových prechodov ani netreba rátať - tie už dávno mali byť súčasťou našich ulíc.

litva.jpg

Stačí zmena perspektívy. Namiesto pýtania sa odkiaľ vezmeme na cyklistickú infraštruktúru je namieste klásť otázku, koľko ušetríme zo zdrojov, ktoré treba na automobilovú infraštrktúru. Príklad z Vilniusu.

7. Bratislavčania jednoducho na to nemajú mentalitu

V Dánsku je jazda na bicykli statusovou záležitosťou. Tí, čo jazdia, dokonca čoraz viac prepravujú na bicykli aj malé deti, sú moderní a „in". Mať horský či crossový bicykel, vyraziť v Bratislave na hrádzu či do Karpát je zase in čoraz viac v Bratislave. Tisícky športových cyklistov a cyklistiek so svojím kvalitným vybavením z Bratislavy nemiznú, len jednoducho nie sú viditeľní na uliciach, lebo na to nemajú vytvorené podmienky. Stačí začať vytvárať funkčnú a bezpečnú sieť cyklotrás a Bratislavčania na bicykloch sa v meste objavia.

bikelift.jpg

Bikelifting - dvihnutie bicyklov na záver jazdy Critical Mass ako symbol toho, že bicykel do Bratislavy patrí.

Bratislava je zrelá na rozvoj cyklistickej dopravy. Nechýbajú jej zapálení cyklisti, miernejšie podnebie či rovinatý terén.  To, čo jej chýba je sieť cyklotrás s modernou infraštruktúrou a vedenie mesta, ktoré namiesto vyhovárania sa prijme a začne realizovať koncepciu rozvoja cyklistickej dopravy...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nehnevajte sa na Človeče, že vás nebaví. Stolné hry zažívajú nový boom

Už nie sú len o hádzaní kockou. Kombinujú napätie, stratégiu aj zábavu. Hrou, ktorá odštartovala ich novú éru, boli kultoví Osadníci z Katanu.

KOMENTÁR ONDREJA PODSTUPKU

Kto sa bojí homosexuálov?

Narastajúci strach nemusí ohrozovať len sexuálne menšiny. Bude postupne radikalizovať nálady v celej spoločnosti.

EKONOMIKA

Hotel, ktorý zarába na KGB

V legendárnom hoteli v hlavnom meste Estónska si tajní agenti vyčlenili na špicľovanie hostí celé poschodie.


Už ste čítali?