Len pred pár dňami ma kamaráti zlanárili na Cestu priateľstva, ktorú tohto roku išlo skoro 1400 cyklistov. Cesta viedla z Námestia Slobody v Bratislave cez prechod Kittsee do Nickelsdorfu, odtiaľ do Hegyeshalomu, kde bolo občerstvenie a naspäť smerom do Bratislavy cez Bezenye, Rajku až k čárde Kormorán.
Prvý krát som si vyskúšala ako je to ísť naplno a desiatky kilometrov v skoro nemennom tempe a hoci som hneď po skončení mala pocit, že to nie je moja šálka kávy, teraz začínam zvažovať, že možno pôjdem opäť...
Musím priznať, že pre mňa, čo som na bicyklovačke zrejme psychickou záťažou pre kamarátov (pretože stále predbieham, skáčem z bicykla, fotím, zaostávam a znovu predbieham) bolo nezvyklé bicyklovať len kvôli bicyklovaniu a nielen kvôli tomu, aby som sa priblížila ku krásnym miestam. Prvú hodinku som to vydržala, ale keď sme za sebou nenávratne zanechali viacero zaujímavých scén (rakúsky policista - motorkár v historickej uniforme, malebne nainštalované súsošia divákov s deťmi popri trati či veľký biely maco v detskej sedačke, nehovoriac o krajine ako takej), povedala som si, že to risknem a vrátim sa k svojim zvykom.
"To vôbec preteky nie sú. Snáď iba ak chceš prísť na prestávku ako prvý, aby si nečakal dlho v rade na klobásu, či guláš. Tam sa jazdí, ako ti to vyhovuje. V pelotóne boli ako namakaní žiletkári, tak ľudia na horských ako aj tety na dámskych bicykloch. A takú prehliadku bicyklov inde nezazrieš. Od úžasných karbónových rámov až po ozaj staré favority. Ja nie som fanúšik masoviek, ale toto ma určitú tradíciu (20 rokov) a má to niečo do seba.", napísal na jednom z diskusných fór Redmann.
Aj pre mňa to bola prehliadka bicyklov, tvári či vybavenia...Niektorých ľudí (alebo ich časti) som si všimla viackrát, to keď som zaostávala a opäť sa predierala dopredu. Napríklad tieto podkolienky mali celý deň približne moje tempo - ale na tvár by som si nespomenula :-)
Väčšina účastníkov bola predpisovo ovestičkovaných,
ale našli sa aj tí, čo sa líšili.
Tak pri tomto pánovi v Nickelsdorfe išli moje predsavzatia nezosadať z bicykla stranou...
Najvďačnejší diváci boli rodiny s deťmi či starší ľudia;
pocit výnimočnosti dodávali asistujúci policajti, sprievodné autá a skutočnosť, že konečne sme raz na ceste boli pánmi a autá museli čakať.
Cestou som zazrela 2-3 defekty, jedného človeka, pri ktorom už asistovala sanitka a jeden rozbitý lakeť, ale našťastie sa vraj nestalo nič vážne.
Prvá prestávka v Hegyeshalome. Aj tu sa objavila všeprítomná svetová kríza - aspoň tak to komentovala väčšina cyklistov pri pohľade na 3 až 5 cm kúsok klobásy, ktorý sme dostávali ( na tejto fotke je jeden z tých výstavnejších kúskov).
A potom sme sa už začali stáčať k Bratislave...
V peletóne som zazrela 2-3 vozíky a dvojročný chlapček vyzeral byť aj neskôr v cieli celkom v pohode.
Vietor začal byť - najmä pre tých unavenejších - trošíčku nepríjemnejší a tak som zachytila viacero pekných gest podpory, keď tí silnejší pomáhali menším či mladším...
V celkom rýchlom tempe, sprevádzaní eskortou čiernych stíhacích jazdcov
a bez možnosti vychutnať si krásne pamiatky
sme dorazili do cieľa, kde už z diaľky bolo počuť píjemnú gitarku a chraplák, spievajúci "Lásko, mně ubývá sil..."
Guláš, kofola či pivo už patrili k tradičnému koloritu.
Ach jaj, zase sme nič nevyhrali...
Tak to mám za sebou. Na mojom tachometri sa objavilo 90 km - na bicykli som šla už z domu. Ukázalo sa, že kilometre najazdené počas zimy a na jar pomohli - nebola žiadna svalovica, hneď na druhý deň som v pohode vybehla na hrádzu. Vyskúšala som si, že v peletóne treba byť výrazne pozornejším a sledovať dianie okolo seba pri akejkoľvek zmene pohybu - masa sa valí a človek môže jedinou nesprávnou reakciou spôsobiť pád ďalších.
Kto teda cestu priateľstva zmákol? Mám pocit, že všetci: Ľudia s vlasmi najrôznejších odtieňov i dĺžok, starí i mladí,
Už na pohľad drsní chlapi s peknými bufkami a ešte krajšími okuliarmi,
s najrôznejšími ozdobami,
i bez nich...
V kontexte predošlého obrázku poznamenávam: Cesta priateľstva má svoje nepoetické čaro a kto by si to chcel vyskúšať, nech sa páči.
P.S. Nezabudnite na gelové sedadlo :-)
